V košickej Angels aréne rozkvitli po finálovom zápase majstrovstiev Slovenska do 14 rokov ruže. Nešlo však o radosť hráčok z Ružomberka, ale o štýlovú rozlúčku domácich dievčat so svojou trénerkou Hanou Jendrichovskou. Tá ich priviedla k úspešnej obhajobe titulu, no v novom ročníku už na ich ďalšie napredovanie dozerať nebude.

„S polovicou dievčat som pracovala štyri sezóny, z druhou polovicou dve. Už pred štartom tohto ročníka som však povedala, že nastal čas, aby som sa vrátila opäť k tým najmenším. Verím, že dievčatá budú pokračovať v nastolenom trende a bude sa im dariť v basketbale i v živote. Osobne som rada, že sa s nimi lúčim na vrchole,“ vyslovila sa úspešná mládežnícka trénerka s vlhkými očami.

Slzy radosti i smútku za uzavretím jednej kapitoly sa valili aj po lícach jej zverenkýň. Biele a žlté ruže symbolizovali vďačnosť za roky spoločnej práce.

„Tento titul venujeme určite našej trénerke, pretože ju máme veľmi radi a boli to krásne roky,“ skonštatovala Katarína Šedivá, ktorá dopomohla k finálovej výhre 38:32 rovnými desiatimi bodmi. Aj preto ju po turnaji vyhlásili za MVP šampionátu. „Tajne som v to dúfala, ale nemala som nejaké očakávania. Trofej poteší, ale podstatné je, že sme vyhrali ako tím.“

Vo finálovom súboji sa Košičanky ujali hneď na úvod vedenia 10:0, neskôr viedli aj o sedemnásť bodov a súperkám spod Čebraťa neumožnili žiadnu šancu na prípadný obrat.

„Som veľmi šťastná,“ pokračovala Šedivá. „Základom víťazstva bola prvá štvrtina. Začali sme veľmi dobre a hoci nás potom sťahovali, napokon sme ich k titulu nepustili. Ukázali sme im, že sme tu doma a veľmi túžime po úspešnej obhajobe titulu. Som rada, že sme to zvládli.“

Žiacky šampionát v Košiciach ukázal, aká krehká je hranica medzi úspechom a sklamaním. Dievčatá Young Angels totiž stáli vo štvrťfinálovom súboji proti Piešťanom na prahu vypadnutia, keď prehrávali o sedem bodov a víťazný gól strelila práve Katarína Šedivá dve sekundy pred koncom.

„Veru, chýbalo málo,“ priznala H. Jendrichovská. „Vo štvrťfinále sme odohrali zápas hrôzy a tak, ako teraz oslavujeme titul, mohli sme už sedieť smutní doma. Aj to je však krása športu. Mali sme kúsok šťastia a v ďalších zápasoch sme mu už išli v ústrety.“

V spomínanom súboji proti Čajočkám visel turnajový osud mladých Košičaniek na veľmi tenkom vlásku. „Priznám sa, že som už sama neverila. Dievčatá však krásne zabojovali a potom z nich opadla tréma. Možno sa prejavilo aj to, že nehrali zápasy tri mesiace. Sme však šťastní, že sme to mohli odohrať a zvládli sme to aj v takomto záložnom formáte. Na Ružomberok sme si verili, mali sme ich prečítaných a vyhrali sme to fantastickou obranou,“ pokračovala v hodnotení košická trénerka s kyticou ruží v náručí. Tento spôsob vďaky zo strany hráčok ju potešil i dojal. „Je to veľmi milé a som rada, že som sa mohla s každou z nich vyobjímať a rozlúčiť. My sa však budeme stretávať aj naďalej, pretože nikam neodchádzam.“

Slzičky sa objavili aj na strane Ružomberka. Pravda, v tomto prípade išlo o prejav úprimné sklamania. Najužitočnejšia hráčka „ruže“ Sophie Krettová však po pár minútach pochopila, že aj striebro predstavuje pekný úspech.

„Prvé miesto by bolo lepšie, ale hrali sme tak, ako sme vedeli a dopadlo to tak, ako to dopadlo. Treba priznať, že súper bol lepší a my sme pokazili hlavne začiatok. Aj druhé miesto je však fajn a nemali by sme byť teda sklamané. Potrénujeme a verím, že nabudúce skončíme ešte o kúsok vyššie,“ pousmiala sa Krettová.

MS žiačok – U14:

Finále:
MBK Ružomberok – Young Angels Košice 32:38 (2:11, 11:8, 7:13, 12:6)
Najviac bodov: Krettová 16, Oravcová a Klásková 4 – Šedivá 10, Repková 7, Chovaníková a Fleischerová 6

O bronz:

ŠBK Green Šamorín – BK AŠK Slávia Trnava 56:38 (20:12, 7:7, 15:10, 14:9)
Najviac bodov: Soóky 12, Slama 11, Lelkes 10 – Šáryová 10, Uhlíková 9, Paulechová a Mareková po 4