Generálny manažér Young Angels Košice Daniel Jendrichovský dostal nádherný vianočný darček už v predstihu, keď sa spolu s dievčatami radoval z historického víťazstva nad Ružomberkom. V končiacom sa roku veľa pozitív nájsť nevie. Najviac by ho potešilo, keby sa zmenilo postavenie športu na Slovensku. „Keď sa nám deti nebudú hýbať, tak nápor na zdravotníctvo, aj mimo covidu, bude obrovský,“ upozorňuje.

Športovci by na tento covidový rok asi najradšej čo najrýchlejšie zabudli. Napriek všetkému, priniesol aj niečo dobré?

Ťažko povedať. Jediným pozitívom tohto roka v našom športe bola bublina v Angels aréne, počas ktorej sme v júli dohrali mládežnícke súťaže. Dokázali sme s našou mládežníckou akadémiou vyhrať všetkých šesť kategórií. Ten júlový čas bol veľmi pekný. Okrem toho už veľa pozitív nájsť neviem.

Šport je asi najpostihnutejšou kategóriou života v tomto roku. Dá sa v takomto čase zabezpečiť nejaký športový progres mládeže napríklad vo vašej akadémii, v ktorej sú stovky dievčat?

Našou ambíciou v súčasnosti asi nie je nejaký progres. Skôr ide o to, aby sme ich vôbec zachránili. Pri súčasných pravidlách, keď môže trénovať len skupina päť plus jedna, nám vznikla situácia, pri ktorej sme potrebovali viac tréningových plôch a aj to, aby tréneri odrobili viac času. Keď chceme, aby tie dievčatá minimálne trikrát do týždňa trénovali, tak musí mať každé jedno družstvo minimálne dva tréningy denne. A tak je ten nápor na trénerov aj na priestory oveľa väčší. Ale myslím si, že sa nám to podarilo celkom dobre zvládnuť. Sme jednoducho v nejakom udržiavacom stave, ale nemyslím si, že by v tomto roku dievčatá nejako výrazne napredovali.

Od dievčat ste dostali predčasný vianočný darček v podobe historického víťazstva nad Ružomberkom. Čo by vás ešte v tomto roku potešilo pod vianočným stromčekom?

Dievčatám som už poďakoval, lebo to bol nádherný darček. Bol by som rád, aby sme ešte zvládli aj ten posledný tohtoročný zápas so Spišskou Novou Vsou bez nejakých zranení a hlavne bez chorôb tak, aby nás vianočné sviatky nakopli do nového, ťažkého roka.

Vianočné sviatky budú asi pre každého v tomto roku úplne iné než v minulosti. Aké budú tie vaše?

Budú určite iné. V predchádzajúcich rokoch bol šport, najmä medzi sviatkami ich súčasťou na rôznych vianočných turnajoch, ktoré sme organizovali, alebo na ktoré sme cestovali. Bez ohľadu na lockdown zo zápasového programu nám výrazne ubudlo. A tak aj ja, aj moja manželka aj naše deti, ktoré boli zainteresované vo vianočných turnajoch, budeme mať ďaleko viac času pre seba ako po iné roky.

Je Daniel Jendrichovský štedrý Ježiško? Kupujete darčeky na poslednú chvíľu alebo priebežne?

Vždy som sa snažil byť štedrý, aj voči deťom, aj voči blízkym. V tomto roku sme sa aj vzhľadom na situáciu dohodli, že nebudeme brať darčeky nejakým vážnym spôsobom. Niečo malé sa pod stromčekom objaví, ale všetci si želáme, aby tá covidová nezmyselná situácia čím skôr skončila a to je asi jediný darček, ktorý by sme pod stromčekom chceli mať.

Koniec pandémie a návrat života do normálnych koľají si určite želá každý. Čo si do nového roka budete okrem toho želať a čo by ste popriali ostatným?

Želal by som si, aby všetci, a najmä tí, ktorí vedú niekde našu krajinu, pochopili, akú úlohu hrá šport, predovšetkým ten mládežnícky, vo vývoji spoločnosti. Viem, že dnes máme ťažšie veci, ktoré treba riešiť, zdravotníctvo, spadnutý ekonomický potenciál. Uvedomujem si, že sme na konci reťazca, ale keď sa nám deti nebudú hýbať, tak nápor na zdravotníctvo, aj mimo covidu, bude obrovský. Bol by som rád, keby sa postavenie telovýchovy a športu v budúcnosti na Slovensku, dostalo na úroveň susedných krajín Vyšehradskej štvorky. To by mi úplne stačilo.