Cieľom každého zápasu NIE JE výhra (hlavne v mládežníckych kategóriách), ALE posúvať sa spoločne, a tým myslím CELÉ Slovensko, VŠETKY kluby za určitým cieľom!

V mini kategóriách sú JASNÉ pravidlá a sú veľmi špecifické. Dievčatá sa ešte len učia driblovať, snažia sa naučiť základy basketbalu 1na1 v útoku, ale aj v obrane. To znamená, že obrana je na dĺžku paže (NIE ODSTÚPENÁ), každá hráčka musí brániť svoju hráčku a tréner sa musí snažiť na to svoje zverenkyne upozorňovať (NIE ABY BRÁNILI TRI NARAZ JEDNU)

Prvým “problémom“ bolo nasadenie dvoch mladých, neskúsených rozhodcov, ktorí sa báli zapískať a nechávali príliš voľnú hru. Pričom v mini kategóriách sú dôležitým, ak nie najdôležitejším článkom pre rozvoj budúcej basketbalistky. Napríklad hráčka mala prešľap, rozhodca to odpískal a potom, čo hráčke objasnil, že nemôže prekročiť čiaru, jej dal znovu loptu, nech ešte raz vhodí... 

Avšak to neospravedlňuje dianie na ihrisku. Odstúpená obrana. Hráčka stojí celý čas v šestke pod košom a tréner na ňu kričí a povzbudzuje ju, nech si stojí odstúpená. Ostatné dievčatá doslova strojovali. Ak sme mali loptu, hneď dve – tri dievčatá DOSLOVA vyskočili na našu hráčku, ktorá spadla na zem. A rozhodca: "Kroky alebo rozskok."

V tretej štvrtine už doslova išlo o život. Kto mal loptu skončil na zemi, keď sme vydriblovali von na trojku, tri hráčky súpera na našej. Rozbitá pera, vybitý dych, vyvrtnutý členok a narazenie kolena len za 3. štvrtinu mi nedávalo inú možnosť, ako stiahnuť dievčatá z ihriska. Sú to deti, väčšina len začína a ja verím, že ich to neodradí od ich ďalšej basketbalovej budúcnosti.

Nikdy v živote som neodišla zo zápasu. No na prvom mieste je zdravie a nenechám dievčatá na ihrisku, keď sa hrá hra, ktorá k basketbalu vôbec nepatrí. 

Ešte by som chcela spomenúť moment, keď rodič súpera kričal hlavne na svoju dcéru: "Daj jej do rebra, kopni ju do nohy, daj jej do brucha...". HALÓÓÓ! 

Vyjadrenie Zuzany Žirkovej k zápasu:

Ako fanúšik, ako rodič, ale hlavne ako TRÉNER...

Prešla som od veľkého ženského basketu/malého ženského basketu, basketu mužov, aj deťmi od žiačok cez mladšie mini.

Ja nie som ani Young a ani Good Angels. Ako sa vyjadrila Ema Šoltésová, keď odchádzala z haly: "To za to, že Young Angels, oni môžu"  ČO? Neviem, či vôbec rozumela, prečo sa zápas nedohral. Verím, že má naštudované pravidlá a má trénerskú licenciu.

JA SOM ZUZANA ŽIRKOVÁ ,som tu pre BASKETBAL.

Majme spoločnú cestu/budúcnosť detí. Tie to robia v domnení, že je to najlepšie pre ich životnú cestu a to nielen športovú.

Tak im nedávajte falošnú nádej, že to tak má byť, keď niekto vyhrá aj napriek porušeniu všetkých kritérií byť férový. Viem si predstaviť akúkoľvek pomoc z trénerského hľadiska to zmeniť.

Ale musíte chcieť aj Vy...

Lebo na konci je jediný kto tým utrpí sú samotné deti. Myslím, že sa to týka všetkých nás trénerov...