Posledný turnaj majstrovstiev Slovenska absolvovala naša "U12-ka" posledný víkend v Trnave, počas zápasov sa objavilo niekoľko kontroverzných skutočností. Aj vďaka nim si dievčatá priviezli tzv. zemiakovú medailu, no podali super výkony a my im k nim gratulujeme.

BK ŠKP 08 Banská Bystrica - YOUNG ANGELS U12 Košice 26:51 (12:35)

BKM Žilina - YOUNG ANGELS U12 Košice 66:55 (33:21)

BK AŠK Slávia Trnava - YOUNG ANGELS U12 Košice 48:46 (25:24)

„Pandémia Covid-19 veľmi postihla kategóriu U12, pretože na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov starších mini mali výnimkou možnosť hrať stále na malé koše, a to hlavne z dôvodu, že v prechádzajúcom ročníku nemali možnosť hrávať zápasy a nemali ani Majstrovstvá Slovenska.

Dievčatá tak do Trnavy cestovali na svoj prvý ozajstný turnaj. Štyri z nich, narodené v roku 2011 okúsili chuť turnaja už pred týždňom v Bardejove, no pre väčšinu to bola veľká premiéra. A popravde bolo to vidieť v šatni pred zápasom. Obavy, rešpekt zo súpera a strach zo zlyhania boli našim najväčším súperom počas celých majstrovstiev.

Do prvého zápasu sme vstúpili dobre a výbornou obranou sme súpera nútili k chybám, ktoré sme najmä v druhej štvrtine trestali a po polčase bolo zrejmé, že postúpime do boja o medaily. Druhý polčas tak bol príležitosťou na minúty pre dievčatá, ktoré zatiaľ hrávajú menej. Skóre tak prestalo narastať, no priebeh sme si kontrolovali.

V semifinále nás čakala Žilina, ktorú sme síce dokázali v priebehu sezóny zdolať, no iba pri absencii ich najlepšej hráčky Emy Koristovej, ktorá svojou výškou a pohybovým potenciálom bola jednoznačne kľúčom k našej prehre. Aj napriek tomu, že sme ju nedokázali zastaviť si myslím, že sme zápas mohli vyhrať nebyť slabučkej úspešnosti pri zakončovaní (len v prvej štvrtine sme vynechali 8 čistých pozícii z pod koša). Výborný zápas odohrala Vilma Bosáková, ktorá zaznamenala 28 bodov ( hráčka v tejto kategórii môže hrať iba v dvoch štvrtinách) a dotiahla nás v na konci tretej štvrtiny na rozdiel troch bodov. Baby bojovali, no Žilina v poslednej štvrtine najmä výborným zakončením nepripustila drámu a zaslúžene postúpila do finále.

Zápas o tretie miesto sa mi hodnotí ťažko. Môžem smelo vyhlásiť, že som na dievčatá pyšný, ako sa dokázali vyrovnať s prostredím a hlavne s herným prejavom domácej Trnavy. Prehrali sme v závere o dva body, keď ešte po tretej štvrtine sme viedli o 9 bodov. Pravidlá tejto kategórie zakazujú clony, zdvojovanie na súperovej polovici a mali by platiť obranné 3 sekundy, no žiaľ napriek upozorneniam sme sa nápravy nedočkali. Nechcem, aby to vyznelo ako kritika rozhodcov, pretože úroveň rozhodovania basketbalu bola na vynikajúcej úrovni (tak kvalitne odpískané zápasy v tejto kategórii som dávno nevidel). Kritika smeruje skôr k trénerom Trnavy, ale aj ďalších družstiev, že hľadajú cestu, ako obísť pravidlá a získať tak výhodu aj za cenu, že dievčatám ostanú zlé návyky. To, že komisár a rozhodcovia neboli pripravení, resp. vyškolení na posudzovanie špeciálnych pravidiel pre kategórie MINI je smutné.

Dievčatá si po zápase poplakali, bolo im ťažké vysvetliť, prečo to je možné, no je to obrovská skúsenosť, že šport býva niekedy nespravodlivý.

Výborný turnaj okrem Vilmy Bosákovej odohrali Bianka Spišáková a Sofi Kločková, ktoré boli odmenené individuálnymi cenami.

Celé naše vystúpenie v Trnave však hodnotím ako veľmi vydarené, dievčatá urobili obrovský pokrok v obrane, keď sme dokázali výborne brániť situácie jeden na jeden. V útoku sme dokázali porážať svoje obrankyne a využívať nábehy zo slabej strany. Zaostávame fyzicky, čo bolo cítiť najmä na doskoku pod vlastným košom a v presnosti prihrávok.“